Japonsko ide po vodíku! V priebehu nasledujúcich 15 rokov plánuje investovať viac ako 100 miliárd dolárov do vodíka

Japonská vláda v utorok (6. júna) oznámila, že revidovala stratégiu pre vodíkovú energiu a energicky rozvíjala palivo ako súčasť úsilia o zníženie emisií uhlíka.

Pretože vodík pri spaľovaní neuvoľňuje oxid uhličitý ani iné skleníkové plyny, tepelné elektrárne dokážu výrazne znížiť emisie spaľovaním vodíka alebo zmesi vodíka a zemného plynu.

Krajiny na celom svete sa pretekajú vo vývoji vodíkovej energie ako prostriedku na zníženie emisií v niektorých odvetviach, ktoré sa najťažšie dekarbonizujú, ako je výroba ocele a chemická výroba.

Revízia stratégie

V roku 2017 Japonsko zverejnilo svoj prvý dokument o vodíkovej stratégii, Základnú stratégiu pre vodík, ktorý pôvodne požadoval zvýšenie dodávok vodíka v krajine z 2 miliónov ton na 3 milióny ton ročne do roku 2030.

Japonské ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu v utorok oznámilo revidovanú stratégiu na zvýšenie dodávok vodíka na 12 miliónov ton ročne do roku 2040. A dosiahnuť cieľ okolo 20 miliónov ton do roku 2050, keď Japonsko očakáva, že globálny trh s vodíkom dosiahne 2,5 USD biliónov ročných príjmov.

Na dosiahnutie týchto cieľov plánuje Japonsko v priebehu nasledujúcich 15 rokov investovať 15 biliónov jenov (približne 107,5 miliardy USD) do projektov v oblasti vodíkovej energie s cieľom vytvoriť dodávateľský reťazec súvisiaci s vodíkom.

Z 15 biliónov jenov vláda plánuje poskytnúť 6 až 8 biliónov jenov, pričom zvyšok pochádza od súkromných spoločností, uviedli úrady.

Úsilie o nulové emisie

Doteraz sa však Japonsko pri výrobe vodíka (sivý vodík) spoliehalo najmä na fosílne palivá. Výrobné náklady na šedý vodík sú nízke a technológia výroby vodíka je jednoduchá, no vo výrobnom procese sú emisie, ako je oxid uhličitý.

Modrý vodík, ktorý je menej znečistený, a zelený vodík, ktorý je bez znečistenia, sú v technológii výroby vodíka pokročilejšie a relatívne výrobné náklady sú vyššie. Modrý vodík využíva technológiu zachytávania, využívania a skladovania uhlíka (CCUS) na zachytávanie oxidu uhličitého v procese prípravy sivého vodíka. Zelený vodík sa získava elektrolýzou vody s využitím obnoviteľných zdrojov energie.

Na základe úvah o znižovaní emisií uhlíka uprednostňuje revidovaný plán deväť strategických oblastí vrátane rázneho rozvoja zariadení na elektrolýzu vody, akumulátorov paliva a veľkých tankerov na prepravu vodíka.

Revidovaná stratégia tiež stanovuje cieľ pre japonské pobočky doma aj v zahraničí zvýšiť množstvo vodíka vyrobeného elektrolýzou na 15 gigawattov do roku 2030, zo súčasných menej ako 1 gigawatt.

Vláda chce tiež podporiť rozšírenie priemyslu s amoniakom a syntetickými palivami. Vláda stále pripravuje legislatívu na podporu výstavby potrebnej infraštruktúry a dodávateľského reťazca na komerčné využitie čistého vodíka a čpavku.

Japonský premiér Fumio Kishida na stretnutí Rady pre vodík s vedúcimi predstaviteľmi priemyslu minulý týždeň uviedol, že cieľom Japonska je stať sa „spoločenstvom s nulovými emisiami v Ázii“, pričom prispeje japonským know-how v oblasti vodíka, čpavku a iných dekarbonizačných technológií.