Nemecko je na čele sveta v presadzovaní stratégie vodíkovej energie

Nemecký startup H2FLY so sídlom v Stuttgarte 7. septembra oznámil, že prvé elektrické lietadlo na svete poháňané kvapalným vodíkom úspešne dokončilo let s ľudskou posádkou.

Nemecký startup H2Fly s vodíkovým pohonom 7. septembra oznámil, že prvé elektrické lietadlo na svete poháňané kvapalným vodíkom úspešne dokončilo pilotovaný let, čo znamená možnosť nulových emisií pre komerčné lety na stredné a dlhé vzdialenosti v budúcnosti.

Bolo tiež oznámené, že Nemecko plánuje otvoriť prvú vodíkovú burzu na svete v roku 2024. Vodík, ktorý pri spaľovaní nevypúšťa žiadne skleníkové plyny, je veľmi očakávaný ako dekarbonizovaný zdroj energie, ale jeho výrobné náklady zostávajú vysoké. Očakáva sa, že otvorenie vodíkových búrz zvýši objem obchodov, zníži ceny a podporí popularizáciu vodíkovej energie.

Znížiť náklady a popularizovať vodíkovú energiu prostredníctvom obchodovania s vodíkom

Podľa správ bude nemecký trh s vodíkom prevádzkovať Hintco, konzorcium viac ako 50 európskych spoločností vrátane oceliarskeho gigantu ArcelorMittal a finančného gigantu BNP Paribas. Operačný systém bude zabezpečovať Európska energetická burza (EEX).

V súčasnosti sa energia vodíka zvyčajne delí na „sivý vodík“, „modrý vodík“ a „zelený vodík“ a sivý vodík je vodík vyrobený spaľovaním fosílnych surovín, ktorý predstavuje asi 95 % dnešnej produkcie vodíka. Keďže pochádza z fosílnych palív, nevýhodou sú vysoké emisie uhlíka. Modrý vodík je tiež odvodený z fosílnych palív, ale kvôli použitiu technológie zachytávania a skladovania uhlíka je úroveň emisií uhlíka nižšia ako u šedého vodíka. Zelený vodík sa vyrába elektrolýzou vody pomocou obnoviteľnej energie a môže dosiahnuť skutočne nulové emisie. Je zrejmé, že zelený vodík je najekologickejší, ale súčasné náklady sú príliš vysoké. Za týmto účelom sa nemecká vláda uspokojila s ďalšou najlepšou vecou a v aktualizovanej národnej vodíkovej stratégii, ktorá bola spustená v júli tohto roku, podporuje používanie určitého množstva nízkouhlíkového modrého vodíka.

Tento postup však kritizovali environmentálne skupiny. Na tento účel plánuje nemecká vláda čo najskôr spustiť vodíkovú burzu s cieľom podporiť hospodársku súťaž medzi podnikmi prostredníctvom obchodovania na trhu a v konečnom dôsledku dosiahnuť účel zníženia výrobných nákladov vodíkovej energie a popularizácie využívania vodíkovej energie. Peter Reitz, generálny riaditeľ EEX, tiež povedal: "Toto je prvý krok v trhovom oceňovaní vodíkovej energie a dúfame, že prostredníctvom aktívneho obchodovania môžeme dosiahnuť zníženie nákladov a prijatie vodíka."

Medzinárodná energetická agentúra vypočítala, že na dosiahnutie cieľa nulových čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050 sa musí podiel vodíka a amoniaku na globálnej elektrickej energii a energii vykurovania zvýšiť na 3 %. Do roku 2021 bude podiel vodíka na celkovej výrobe elektriny vo svete nulový.

Chladiaca veža v jadrovej elektrárni Irsa 2 v Bavorsku, Nemecko. V apríli Nemecko odstavilo svoje posledné tri jadrové elektrárne, čím sa oficiálne rozlúčilo s jadrovou energiou a urýchlilo svoj prechod do éry obnoviteľnej energie.

Vývoj vodíkových vozidiel s cieľom uniknúť kríze fosílnych palív

7. septembra oznámil nemecký startup H2FLY so sídlom v Stuttgarte, že prvé elektrické lietadlo na svete poháňané kvapalným vodíkom úspešne dokončilo let s ľudskou posádkou, čo je pre leteckú komunitu prelomový úspech. V rámci rozsiahlej kampane letových testov uskutočnil tím H2FLY štyri lety poháňané kvapalným vodíkom, z ktorých jeden trval viac ako tri hodiny.

Tieto historické lety sa uskutočnili pomocou demonštračného lietadla HY4 spoločnosti H2FLY, ktoré je vybavené pokročilým vodíkovo-elektrickým pohonným systémom s palivovými článkami a kryogénnym zásobníkom kvapalného vodíka ako zdrojom energie lietadla. Výsledky týchto skúšobných letov odhalili významný pokrok v leteckej technike. Nahradením plynného vodíka kvapalným vodíkom sa maximálny dolet lietadla HY4 v skutočnosti zdvojnásobil, zo 750 km na pôsobivých 1 500 km. Tento míľnik predstavuje kľúčový krok k dosiahnutiu komerčných letov na stredné a dlhé vzdialenosti bez emisií.

24. augusta minulého roku prvý 14-vozňový vlak Coradia iLint na vodíkový pohon oficiálne vstúpil do prevádzky v Dolnom Sasku na severe Nemecka. Jeho výdrž je síce len 1000 kilometrov, maximálna rýchlosť len 140 kilometrov za hodinu a v súčasnosti je vhodný len na jazdu po regionálnych trasách, no zdá sa, že ide o malý krok, no je to kľúčový krok pre budúce využitie vysokokvalitná vodíková energia s nulovými emisiami a vysokou hustotou energie. To nielenže vzbudzuje nádeje na únik Nemecka z krízy fosílnych palív, ale tiež vrhá svetlo na svet, ktorý zápasí s klimatickými zmenami a environmentálnou krízou. Vodík v energetickej nádrži na streche vodíkového energetického vlaku Coradia iLint a kyslík zozbieraný v prostredí sa primiešavajú do kinetickej energie vlaku a pri jazde vzniká iba para a kondenzát, takže má výhody nízkej hluk a nulové emisie.

Samotná elektrifikácia nestačí na dosiahnutie úplnej uhlíkovej neutrality, dokonca ani v odvetví dopravy, ako je letectvo, lodná doprava a ťažké vozidlá, ktoré nemôžu priamo nahradiť palivo elektrinou. Preto sa vodíková energia stáva dôležitou súčasťou skladačky na dokončenie celého energetického systému s nulovým obsahom uhlíka.

V roku 2020 nemecká vláda vypracovala svoju prvú národnú stratégiu pre vodík, ktorá stanovuje jednotný rámec pre budúcu výrobu, prepravu, používanie a opätovné použitie vodíka, ako aj zodpovedajúce inovácie a investície. Po vypuknutí konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou bola závislosť Nemecka od tradičnej energetiky výrazne ovplyvnená, čo zintenzívnilo naliehavosť nemeckej energetickej transformácie. Na tomto pozadí v júli tohto roku nemecká vláda spustila aktualizovanú verziu národnej stratégie pre vodík.

Habeck, vicekancelár a minister hospodárstva Nemecka v rozhovore pre médiá zdôraznil, že najdôležitejšou vecou v novej verzii národnej stratégie pre vodíkovú energiu je vypracovať konkrétne plány na zrýchlenie trhu s vodíkovou energiou a zlepšenie praktickosť pri stanovení vyššieho cieľa. Aby bolo možné skutočne implementovať stratégiu vodíkovej energie, Nemecko plánuje výrazne zvýšiť svoju domácu kapacitu elektrolytického vodíka a do roku 2030 zdvojnásobiť svoju domácu kapacitu elektrolytického vodíka z 5 gigawattov (GW) na 10 GW.

Okrem toho asi 50 – 70 % nemeckej potreby vodíkovej energie závisí od zahraničného dovozu. Na tento účel nemecká vláda vypracovala samostatnú dovoznú stratégiu, plánujúc postaviť 1 800 km dlhý vodíkový plynovod priamo do Nórska. Technické práce ropovodu sa podľa správ plánujú ukončiť do roku 2025, aby sa stavba ropovodu definitívne dokončila v roku 2028. Okrem Nórska sa oči Nemecka budú upierať aj na Dánsko, Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Spojené arabské emiráty a India.