Eú: 1,2 % leteckého paliva musí do roku 2030 pochádzať zo zeleného vodíka

Do roku 2030 musí 1,2 % leteckého paliva v EÚ pochádzať zo zeleného vodíka. Podiel syntetického leteckého paliva sa bude pravidelne zvyšovať, až kým do roku 2050 nedosiahne 35 % podiel.

Po podpísaní smernice ReFuelEU o letectve členskými štátmi musí syntetické letecké palivo odvodené zo zeleného vodíka do roku 2030 predstavovať 1,2 % celkového leteckého paliva v EÚ.

Cieľom smernice EÚ je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z lietadiel do roku 2050 tým, že sa od roku 2025 nariadi, aby lety z letísk EÚ využívali čoraz viac biopalív a syntetických e-palív na báze ekologického vodíka.

Dopyt po zelenom vodíku bude stúpať po tom, čo krajiny EÚ schválili povinné ciele pre jeho využitie v priemysle a doprave. To znamená, že od roku 2025 budú musieť letecké palivá v Európe obsahovať zmes bio-SAF v množstve 2 %, do roku 2030 sa zvýši na 6 % a každých päť rokov sa bude zvyšovať až do roku 2050, kým nedosiahne 70 %.

Zároveň 1,2 percenta paliva spotrebovaného lietadlami opúšťajúcimi letiská EÚ v rokoch 2030 a 2031 musí byť vyrobených zo syntetického petroleja – ktorý sa vyrába spojením zeleného vodíka so zachyteným oxidom uhličitým prostredníctvom Fischer-Tropschovho procesu – až 2 percentá od r. 2032 až 2034 a 35 percent do roku 2050.

Hodnota 1,2 % sa vzťahuje na priemerný podiel za obdobie od 1. januára 2030 do 31. decembra 2031, pričom minimálny podiel je 0,7 % v každom z týchto dvoch konkrétnych rokov.

Hodnota 2 % opäť predstavuje priemerný podiel za trojročné obdobie, ale minimálny povolený podiel je 1,2 % ročne v rokoch 2032 a 2033, hoci v roku 2034 sa zvýši na minimálne 2 %.

Podiel syntetického leteckého paliva musí od 1. januára 2035 dosiahnuť aspoň 5 % ročne, od 1. januára 2040 sa zvýši na 10 %, od 1. januára 2045 na 15 % a od 1. januára 2050 na 35 %.

EÚ očakáva, že dopyt po leteckom palive na letiskách EÚ dosiahne do roku 2030 približne 46 miliónov ton, z čoho 1,2 percenta predstavuje 552 000 ton. Toto množstvo by vyžadovalo asi 92 000 ton zeleného vodíka a 460 000 ton zachyteného uhlíka (alebo asi 1,8 milióna ton CO2).

Dodávatelia leteckého paliva a prevádzkovatelia lietadiel, ktorí nespĺňajú normy, budú podliehať pokutám od „príslušných orgánov“, ktoré ešte určia členské štáty – rozsah finančných pokút bude určený v budúcej správe Európskej komisie, ktorá bude predložená členské štáty do 1. januára 2027 (a potom každé štyri roky).

„S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu pre letectvo a dosiahnuť súlad s klimatickými cieľmi EÚ by toto nariadenie malo dodávateľom leteckého paliva a prevádzkovateľom lietadiel v prípade nedodržania ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie,“ vysvetľuje smernica.

"Prísnosť sankcií musí byť úmerná environmentálnym škodám a škodám, ktoré porušenia spôsobujú, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na domácom trhu."

"Pri ukladaní pokút a iných pokút by orgány mali brať do úvahy vývoj cien leteckého paliva a pohonných hmôt počas vykazovaného roka a môžu brať do úvahy aj rozsah porušení, ako sú opakované porušenia."

V dokumente sa tiež uvádza, že „postupná dekarbonizácia leteckého priemyslu EÚ by sa mala podporovať prostredníctvom stimulov, ktoré odzrkadľujú environmentálne výhody SAF a robia ho konkurencieschopnejším pre prevádzkovateľov lietadiel“.

Tieto stimuly môžu byť aspoň čiastočne financované pokutami.

„Využitím výnosov z pokút alebo ekvivalentnej finančnej hodnoty týchto výnosov na podporu výskumných a inovačných projektov v oblasti SAF, výroby SAF alebo mechanizmov, ktoré umožňujú preklenúť cenový rozdiel medzi SAF a konvenčnými leteckými palivami, prispeje k tomuto cieľu,“ uvádza sa v smernici.

Vplyvný analytik Michael Liebreich minulý týždeň uviedol, že letecké palivo získané zo zeleného vodíka bude štyri až päťkrát drahšie ako tradičné fosílne prúdové palivo, a preto je nepravdepodobné, že by splnilo cieľ 1,2 percenta do roku 2030.

Smernica sa stane zákonom 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Európska rada dnes podpísala aj samostatnú smernicu o obnoviteľnej energii, ktorá obsahuje povinné ciele, aby 42 % priemyselného vodíka bolo do roku 2030 ekologických a 1 % všetkých dopravných palív tvorili obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu (t. j. zelený vodík alebo jeho deriváty) do roku 2030.