Európska kvóta na vodík sa zvýšila a trh so zeleným vodíkom sa chystá explodovať

Nedávno Európska únia stanovila, že podiel vodíka z obnoviteľných zdrojov na dopyte po priemyselnom vodíku do roku 2030 by mal dosiahnuť 42 % a celkový objem obnoviteľného vodíka potrebný na splnenie kvóty EÚ je 2,1 milióna až 4,2 milióna ton. Aby dodávatelia ekologického vodíka využili obrovský dopyt po vodíku z obnoviteľných zdrojov v EÚ, musia brať do úvahy nielen konkurenciu na trhu, ale musia spĺňať aj pravidlá EÚ týkajúce sa výroby obnoviteľného vodíka.

Vo februári 2023 Európska únia prijala dva splnomocňovacie akty požadované smernicou o obnoviteľnej energii (RED II) a navrhla podrobné pravidlá na definovanie toho, čo predstavuje obnoviteľný vodík v EÚ. Európska komisia navrhla tri kritériá na určenie zeleného vodíka, jedným je vodík produkovaný elektrolytickým článkom priamo spojeným s novým zariadením na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; Druhým je využívanie vodíka produkovaného sieťou v oblastiach, kde podiel obnoviteľnej energie presahuje 90 %; Tretím je vodík vyrobený napájaním zo siete po podpísaní zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov v oblastiach s nízkymi emisnými limitmi CO2.

V prípade elektrolytických článkov priamo pripojených k zariadeniam na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sa tieto dva mali nachádzať v rovnakom závode alebo by mali byť medzi nimi priamo spojené vedením. Ak je zariadenie na výrobu obnoviteľnej energie súčasne pripojené k sieti, musí byť inteligentnými meračmi preukázané, že sa zo siete neodoberá žiadna elektrina na elektrolytickú výrobu vodíka. Zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie by navyše mali byť uvedené do prevádzky najskôr 36 mesiacov pred elektrolytickým článkom. Nové pravidlá vyžadujú, aby sa obnoviteľný vodík vyrábal pomocou elektriny z nových obnoviteľných elektrární – kritérium „doplnkovosti“. Cieľom tohto usmernenia je zabezpečiť, aby sa nárast elektriny z obnoviteľných zdrojov inštalovanej v sieti stimuloval prostredníctvom projektov výroby obnoviteľného vodíka.

Pre oblasti, kde priemerný podiel obnoviteľnej elektriny v sieti presahuje 90 % v predchádzajúcom roku (za predpokladu, že prekročí 90 % v nasledujúcich piatich rokoch), vodík vyrobený elektrolýzou z elektriny zo siete je obnoviteľným vodíkom, keď elektrolyzér aj obnoviteľné zdroje energie sa tam nachádzajú energetické elektrárne.

Pre oblasti s intenzitou emisií elektriny nižšou ako 18gCO2eq/MJ(64,8CO2e/kWh) má podnik podpísanú zmluvu o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov s prevádzkovateľom energie z obnoviteľných zdrojov a keď je splnená zodpovedajúca časová a regionálna korelácia, vodík vyrobený elektrolytická výroba vodíka zo siete je tiež obnoviteľný vodík.

Podľa princípu závislého od času by sa od roku 2030 mala výroba elektrolytického vodíka každú hodinu prispôsobovať použitej obnoviteľnej elektrickej energii. Ako prechodné ustanovenie sa do 31. decembra 2029, ak sa dosiahne mesačná zhoda, požiadavka na časovú koreláciu považuje za splnenú. Zásada geografického významu vyžaduje, aby sa elektrolytický článok a zariadenie na výrobu obnoviteľnej energie nachádzali v rovnakom regióne aspoň v čase prevádzky.

Podľa strategického dokumentu Európskej komisie s názvom „Európska vodíková banka“ zverejneného v marci tohto roku sa 30 % celosvetových investícií do vodíka v súčasnosti sústreďuje v EÚ. V júni španielska vláda oznámila, že vyčlení 100 miliónov eur na sedem veľkých projektov zeleného vodíka s cieľom urýchliť usporiadanie priemyslu zeleného vodíka a vytvoriť kontinentálne dodávateľské centrum. Nemecká vláda zhodou okolností nedávno prijala novú verziu Národnej stratégie pre vodíkovú energiu, ktorá opäť zdôraznila prioritný rozvojový status „zeleného vodíka“.